Vyhlásená žilinská treska v majonéze
Je to doba, no na taký zážitok sa nezabúda. V Žiline sme prestupovali, spoj meškal 3/4 hodinu. Zašli sme na niečo pod zub a limonádu. Do staničného bufetu ktorý sa menoval reštaurácia. I dnes sa mnoho vecí menuje inak. V rade nás stálo zo sedem. Behom 1/4 hodiny čo sme sa plazili na prvé miesto si pani spoza pultu pár krát odbehla. Vždy keď sa vrátila upratala použité taniere, ktoré ľudia medzitým nanosili na pult. Trvalo to celú večnosť.
Konečne v ciely, objednávam si rožok, limonádu a rus.. nie, tresku v majonéze. Neviem či to bolo predčasne vysloveným želaním, alebo tou nedojedenou treskou, čo bola na poslednom tanieri, ktorý pani ešte držala v ruke.. Alebo tým, že sa v reštike po rokoch cítila ako doma?! Šikovným šmahom ruky skydla obsah nedojedeného taniera do misy z ktorej inak vydávala čerstvú tresku. Tou istou lyžicou obsah premiešala a opýtala sa.. Koľko?
Zdroj: Korešpondent/ka